Čo znamená HAM?

Tiež sa vám po prečítaní názvu HAM zbehli slinky na fajnú šťavnatú šunku? Tak bohužiaľ ostanete ešte chvíľku hladný. Slovo HAM nemá so šunkou nič spoločné a ide o pútavú náplň voľného času, z ktorej sa ľudia radujú už cez 100 rokov. Slovíčko HAM je o rádioamatérskom vysielaní po celom svete. Zavediem vás približne pred rok 1908, pred ktorým sa začali prvé pokusy experimentovania s frekvenčným spektrom konkrétne v USA. V roku 1908 sa podarilo trom pánom sprevádzkovať svoju stanicu s názvom Harvad Radio Club. Keďže v tejto dobe rádioamatéri nepoužívali ešte prideľovacie volacie znaky , hlásili sa pod značkou ktorú tvorili ich mená Hyman, Almy a Murray. Pri fónickom vysielaní to nebol až taký problém ako pri telegrafovaní, kedy to zabralo veľa času kým vyťukali len svoj volací znak. Preto cca v roku 2010 si z dlhého volacieho znaku ich mien zmenili volací znak na HAM, čo predstavuje iniciály z mena. V roku 1911 pán Hyman loboval v Kongrese USA za lepšie podmienky americkej legislatívy voči rádioamatérom a skratku HAM používali v diskusii ako konkrétny príklad všetci hovoriaci kongresmani a tak sa toto slovo zaužívalo ako pojem pre rádioamatérsku stanicu respektíve pre rádioamatéra.

Rádioamatér

je laicky povedané taký malý blázon, ktorý ma na paneláku, záhrade, chalupe či rodinnom dome poťahané nejaké tie drôtiky. Za opaskom vysielačky ako vojak granáty a sem tam počuť nejaké to pípanie v podobe morzeovky. Z názvu si veľa ľudí myslí, že je to amatér ktorý skúša niečo čomu ani on sám vlastne nerozumie. Je to ale práve naopak. A teraz z toho oficiálneho pomenovania je to držiteľ rádioamatérskej licencie, ktorú získal vo svojom štáte od príslušného úradu a tá mu povoľuje vysielať na pridelených pásmach určených pre rádioamatérske vysielanie. Na Slovensku takúto licenciu udeľuje po novom Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na základe vykonania úspešnej skúšky. Predtým to bola skratka TÚSR a to Telekomunikačný úrad Slovenskej Republiky. Ten sa mi páčil viac ako teraz nový ale to ja nezmením. Rádioamatérske skúšky vykonáva skúšobná komisia Úradu pre reguláciu elektronických telekomunikácií a poštových služieb. Tieto skúšky sa konajú približne 4x ročne. Úrad určí presný termín skúšok vtedy, keď je prihlásený dostatočný počet uchádzačov. Po absolvovaní úspešnej skúšky úrad pridelí rádioamatérovi volací znak, ktorý si z časti zvolí sám ak už nie je obsadený. Každý štát, krajina má rozdielne znaky. Pre Slovenskú republiku je pridelená skratka OM. Následne podľa čísla sa delí na regióny a potom ďalšie písmenka identifikujú rádioamatéra. Takáto značka môže vypadať napr. OM7AFO pre triedu N (novice). S touto značkou rádioamatér dostane aj Diplom väčšinou na časové obdobie 10 rokov. Potom sa musí platnosť licencie predlžovať. Diplom je v 4 jazykoch a povoľuje okrem vysielania na Slovensku vysielanie aj po menších formalitách v iných štátoch. V niektorých sa dá bez formalít a niekde je vysielanie úplne zakázané. Niektorí považujú rádioamatérstvo aj za šport. Smejete sa a neviete si to predstaviť ale prebiehajú tu rôzne súťaže, kde sa stretnú na pásme v danú súťaž aj tisíce rádioamatérov z rôznych krajín. Súťaže takzvané contesty (Kontesty) bývajú vyhlasované na nejaký deň prípadne časové obdobie ale aj na celý život, kde rádioamatér získava diplom. Tých možností je strašne veľa, ako som vravel súťaž na celý život.

Rádioamatérov môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín a to:

Rádioamatéri – poslucháči:

Ide v podstate o rádioamatérov, ktorý väčšinou na pásme len počúvajú konverzácie medzi inými stanicami a zapisujú si o nich informácie do denníkov. Zbierajú takto cenné skúsenosti hlavne ak sa jedná o spojenia v morzeovke. Niektorí počúvajú dlhé roky kým sa odhodlajú vôbec zavysielať. Existuje aj taká cenná rada pred prípravou na skúšku a to aby budúci rádioamatér sa chvíľku venoval len počúvaniu na pásme ako medzi sebou iné rádiostanice robia spojenia. čo všetko si medzi sebou vymenia a teda mal predstavu ako také spojenie môže prebiehať a to hlavne ak sa jedná o spojenia v cudzej reči.

Rádioamatéri – vysielači:

Vlastnia vysielaciu koncesiu a rádioamatérsku značku pridelenú úradom. Okrem počúvania aj vysielajú. Vysielať môžu len na určitých rádioamatérskych pásmach pre ktoré spravili skúšky. Trieda N (novice) obsahuje menej povoľovacích frekvencií ako trieda E (extra).

Rádioamatéri – nevysielači:

Ide o darebákov, ktorí nevlastnia licenciu ale disponujú rádioamatérskou vysielačkou a na pásmach robia bordel. Provokujú rádioamatérov, chovajú sa arogantne a používajú opĺzne slová. Občas sa podarí aj takýchto škodcov vypátrať ak vysielajú často. Našťastie táto skupinka tvorí len malé % ale aj tak je to nepríjemné.

Rádioamatéri podľa vysielacích pásiem na KV, VKV, UKV:

Kávisti – krátke vlny ( KV, HF ):

Do tejto skupiny patria rádioamatéri, ktorí vysielajú na frekvencii pod 30 Mhz. Tu je výhoda, že sa väčšinou darí robiť spojenia s obyčajnejšími staničkami či anténami aj do vzdialených kútov sveta. Všetko ovplyvňujú podmienky šírenia vĺn ako je napr. ročné obdobie, deň alebo noc, dážď, sneh atď. Na KV vlnách sa uskutočňuje množstvo celosvetových pretekov, na ktorých sa rádioamatéri zúčastňujú v tisícoch pretože ako som už spomínal oproti VKV je tu ľahšie nadviazať spojenie.

Vkávisti – veľmi krátke vlny ( VKV, VHF ):

Táto skupina rádioamatérov vysiela nad 50 Mhz. Práve 50 MHz je pre niektorých veľmi obľúbený. Ďalej sa dosť často vysiela na frekvencii 144 MHz a samozrejme vyšších. Vzhľadom na to, že na týchto pásmach sa veľmi vlny neodrážajú späť na zem od ionosféry je prevádzka ťažšia a aj finančne náročnejšia ako na KV. Vzhľadom na sťažené podmienky a dosahovanie kratších dĺžok sa aj na týchto pásmach konajú preteky. Tiež sa robia špeciálne spojenia po celom svete odrazom od mesiaca, polárnej žiary, meteoritov a podobne.

Ukávisti – ultra krátke vlny ( UKV, UHF ):

Toto pásmo je určené pre vysielanie od 300 MHz do 3 GHz. Vlnové dĺžky sa pohybujú vo veľmi malých číslach. Väčšinou sú určené pre GSM siete, DVBT, letecké systémy. Vlny sa šíria hlavne priamou viditeľnosťou a sú obmedzované budovami či kopcami. Taktiež tu pracuje aj PMR (personal mobile radio). Rádioamatéri tu samozrejme vysielajú tiež ako aj usporiadúvávajú rôzne súťaže.

Rádioamatéri podľa aktivity:

Nevysielač:

Kedysi sa dostal ku skúškam či už sám alebo ho nahovoril kamarát. Vo voľnom čase veľmi nevysiela pretože nemá žiadne zariadenie okrem TV. Hrdo sa ale k skupine rádioamatérov hlási a je možné ho vidieť aj na stretnutiach.

Dedkovia:

Ide väčšinou buď o čerstvých rádioamatérov, ktorý získali koncesiu na staré kolená a vykecávajú sa o politike, záhradkách či liekoch na ich boľavé kĺby. Prípadne rádioamatér, ktorý má koncesiu už niekoľko rokov ale postupom času zdedkovatel.

DX-man:

Déiksman je rádioamatér, ktorý rád robí diaľkové spojenia s celým svetom. Prevažne ide o správneho nadšenca pre rádioamatérske pásma. Domka v tepľúčku sedí dlhé hodiny za svojou staničkou a vypisuje si poctivo svoj denník do ktorého si zapíše spojenie spravené s ktoroukoľvek krajinou a ktorýmkoľvek spôsobom typu odrazu od lietadla a podobne.

Pretekár – sólista:

Je to taký malý šialenec, ktorý si občas zoberie dovolenku v posledný pracovný deň aby si mohol pripraviť všetky veci na preteky konajúce sa cez víkend. Častejšie je na pretekoch ako doma či v práci. Zúčastňuje sa na pretekoch sám a to kľudne aj na 24 či 48 hodinových pretekov.

Pretekár – kolektivista:

Je to tiež šialenec, ktorý sa ale stretáva s ďalšími aby spolu vysielali ako tým. V takýchto prípadoch sa väčšinou jedná o rádioklub. Ten má pridelený vlastný klubový volací znak a má viacej operátorov. Dosahuje lepšie výsledky a máva svoju vlastnú kategóriu v výsledných listinách.

Rádioamatéri podľa druhu prevádzky (módu):

Toto členenie je všeobecné a nebýva pravidlom, že sa rádioamatér venuje prevažne len dole spomínanému módu. Častokrát ich prevádzkuje niekoľko.

Fónisti:

Fónisti sú rádioamatéri o ktorých telegrafisti hovoria, že nevidia nič iné len kvákať ako babky na trhu. Prikladajú to k tomu, že fónia je viacmenej takmer taká istá ako telefónia. Pri fónickom spojení sa jednoducho prenáša hovorové slovo. Na jednej strane môže ísť o kvákanie do vysielačky s pár kamarátmi a na druhej o naozajstný rádioamatérsky šport v podobe súťaží, tak ako v iných módoch prevádzky.

Telegrafisti:

Laikom takmer zabudnutá metóda vysielania z čias Marocniho. Jedná sa o vysielanie morzeovej abecedy. Pre niekoho známe ako rátanie bodiek a čiarok a pre niekoho neustále počúvanie v ušiach ti tá. Bežný človek ktorý nevie o čo sa jedná počuje len akési kvílenie alebo pípanie. Pritom ide o najjednoduchšiu a najprimitívnejšiu metódu ako dopraviť informáciu do veľkej vzdialenosti a je čitateľná ľudským uchom i pri väčšom rušení. Horšie je kým sa človek naučí Morseovu abecedu. Niektorí sú dlhé roky len poslucháči aby sa naučili ti tá. Dodnes táto metóda funguje a tiež sa organizuje kopec súťaží.

Digimódisti:

Odvodené od slova DIGI-mód čo znamená digitálna metóda. Pre príjem a vysielanie sa používajú obyčajné vysielacie zariadenia, ale miesto hovorového slova je vysielaný zhluk signálov, ktoré vyrobí počítač. Na prijatie tohto zhluku signálov je tiež potrebný počítač, ktorý zhluk dekóduje. DIGI-módov je veľa a každú chvíľku sa objaví nový. Pre rôzne účely je vhodný rôzny DIGI-mód. Sú pomalé, rýchle, spoľahlivejšie pri vyššom rušení, pracujúce hlboko pod hranicou šumu a podobne.

Packetisti:

Sú to rádioamatér totálne ovplyvnený a zblbnutý niečím, čo pripomína predchodcu Internetu označené ako Packet Radio (PR). Jedná sa v podstate o veľkú sieť ktorú tvorí tisíce staníc a počítačov po celom svete, ktorú vytvorili jedinci podľahnutý tomuto zvláštnemu kúzlu v podobe Packet Radio. Cez túto sieť si rádioamatéri vzduchom prenášajú textové správy niečo ako terajší chat či elektronická poštová služba E-mail. Packet Radio existovalo ešte pred samotným Internetom. V dobe, keď PR vyšlo sa nedali prenášať obrázky ale na tú dobu to bolo vtedy aj tak super. Dopisovať si s niekým z veľkej diaľky bez toho aby musel čakať na poštára bola bomba vec. Neskôr vznikol aj ATV. Prenos obrazu. Dnes už PR pomaly dožíva.

Rádioamatéri podľa typu vysielania, ktoré vyhľadáva:

Vymenovaných je len niekoľko typov. Je ich veľa a postupne časom pribúdajú ďalšie.

Preteky (Contest):

Súťažiaci v rôznych Contestov sú rádioamatéri, ktorí žijú len pre Contesty a obetujú pre to čokoľvek. Občas predajú aj svoju ženu aby mali na výkonnejšie staničky  . Princíp pretekov spočíva spraviť čo najviac regulárnych spojení z protistanicami za vopred stanovený čas. Každá súťaž má svoje pravidlá, ktoré nemusia byť totožné s tými ďalšími a teda pri niektorých sa dá aj premýšľať a taktizovať. Každé preteky ovplyvňujú niektoré faktory ako napr. umiestnenie antény, typ antény, stanica, organizačná či technická schopnosť ovládať stanicu, ovládanie telegrafie atď. Väčšinou sú to súťaže o dosiahnutie zozbierania najväčšieho počtu bodov. Posielajú sa denníky a rozhodca alebo kontrolný orgán čiže človek porovnáva všetky odovzdané denníky a porovnáva nezhody medzi nimi. Niektoré spojenia sa tak môžu škrtnúť ak nie je ku spojeniu všetko správne vypísané. Po skontrolovaní všetkých denníkov sa spočítajú body a potom sa zverejní tabuľka. Prvé tri miesta sa potom oceňujú. Ale ako som už spomínal každá súťaž má iné podmienky a pravidlá.

DXing, DX:

Odvodené od výrazu „Distance unknown, Distance X“. Túžba rádioamatéra ktorý vysiela spraviť čo najdlhšie spojenie so svojím vybavením ktoré má k dispozícii. Poslucháč zase čaká na najvzdialenejšie a najkurióznejšie spojenie medzi dvomi stanicami. Ako som písal už vyššie na KV pásme je jednoduchšie spraviť ďaleké krajiny oproti VKV, kde sa spojenia môžu rátať len na desiatky kilometrov. Preto na to správne DX spojenie často rádioamatér čaká hodiny či dokonca mesiace a potrebuje k tomu veľa trpezlivosti či poriadne vysielacie vybavenie. Taká pozoruhodná alternatíva VKV DXingu je EME. Je to spojenie, ktoré bolo spravené na základe odrazu od mesiaca a oných kozmických telies. Pri DX spojeniach je dobré poznať aj morzeovku a ovládať Q-Kódy, pretože sa skôr podarí spojenie pri telegrafii ako pri fónickom spôsobe.

QRP:

QRP je odvodené z rádioamatérskeho Q-Kódu, čo znamená malý vysielací výkon. Je to kategória rádioamatérov, ktorí chcú spraviť veľké vzdialenosti s použitím malým vysielacím výkonom. Existuje dokonca aj kategória preteku QRP.

EME:

EME je skratka z anglického slova Earth – Moon – Earth čo v preklade znamená Zem – Mesiac – Zem. Táto skratka označuje spojenia, ktoré rádioamatér spravil odrazom od mesiaca. Mesiac dokáže pri priaznivých podmienkach odraziť malé percento signálu a tak spraviť spojenie zo stanicou ktorá je vzdialená veľmi ďaleko ( aj cez 8 000 Km) a bežne by sa s ňou rádioamatér nepočul. Za bežných podmienok by spojenie bolo okolo 1000 Km. Pri týchto spojeniach má väčšinou rádioamatér okrem technických zručností aj dobre vybavené vysielacie pracovisko. Dobrý anténny systém s možnosťou rotácie v horizontálnom smere (azimut) ale aj v zvislom smere (elevácia). Nápomocné sú aj počítače a znalosť telegrafie. Kuriozita pri tomto vysielaní je, že signál ktorý sa odrazí od mesiaca a smeruje k protistanici cestuje 2,5 sekundy. Tento jav spôsobuje, že vysielacia stanica počuje sama seba.

Oscar:

Pod týmto názvom sa skrýva vysielanie cez satelit. Toto vysielanie je finančnejšie náročnejšie a i napriek tomu, že je to nezisková činnosť sa nájdu rôzne rádioamatérske organizácie, ktoré dokážu vypustiť satelit na obežnú dráhu. Cieľom je sprostredkovanie spojenia medzi stanicami, medzi ktorými je obrovská vzdialenosť cez oceán, naprieč kontinentom. Prevažne sa jedná o VKV pásma na ktorom je za bežných podmienok takáto vzdialenosť nemožná. Satelitov určených čisto pre rádioamatérov je len veľmi málo. Jeden z najnáročnejších projektov je projekt označovaný ako Phase 3D a jeho katalógové číslo Oscar-40. Vypustený bol v roku 2002 a zaznamenal určitú revolúciu v tomto období. Žiaľ v roku 2004 prestal spoľahlivo pracovať.

SOTA:

SOTA je nový spôsob ako ešte lepšie využiť turistiku. Z Angicka sa dostala k nám a rýchlo si našla priaznivcov po celom svete. Skratka SOTA ( Summits On The Air ) v preklade povedané „Vrcholy v éteru“ označuje zaujímavú kombináciu turistiky a rádioamatérskeho vysielania. V hlavnej úlohe sú to vytrvalí turisti ochotný vyšliapať si to označovaný ako Aktivátori ( activators ), ktorí si to vyšliapu na kopec z kadiaľ začnú vysielať a Lovci ( chasers ), ktorí sedia doma pri stanici alebo majú svoju staničku niekde na portejbli, prechádzke či pri opekaní špekačiek na záhradke a pomáhajú aktivátorom zbierať body za spojenia. Aktivátori vysielajú kód kopca. Existuje databáza kopcov z ktorých je možné vysielať a zbierať tak body. Pointou je si vysielaciu techniku vyniesť na tento kopec za pomoci vlastných síl bez použitia dopravného prostriedku ako auto. Viac sa môžete dočítať na stránke soty. Taktiež som objavil aj knihu o sote. Juraj Kováč OM4AJK natočil video, ktoré trošku SOTU priblíži. Odporúčam pozrieť.

Ďalšie:

Meteor-scatter, Sporadická vrstva Es, AURORA, Rain-scatter, ROB, HST, SSTV, Dlhé vlny, Krátke vlny, atď. Podrobnejší popis nájdete na stránke WIKIPÉDIE , z kadiaľ som čerpal aj informácie keďže niesom vševed zatiaľ.

Dosah:

S dosahom pri vysielaní je to veľmi zaujímavé. Nedá sa presne odhadnúť koľko km vzdušnou čiarou sa rádiomatérovi podarí pri vysielaní práve spraviť. Jeho dĺžka spojenia závisí od veľa rôznych faktorov. Napríklad na akej frekvencii sa vysiela. Väčšinou sa na KV robia dlhšie spojenia ako na VKV či UKV. Zaujímavá je ale frekvencia v GHz, kde sa robia spojenia napríklad odrazom od mesiaca. Typ, veľkosť a smerovosť použitej antény. Vraví sa, že najlepší zosilňovač je poriadna anténa. Záleží od jej veľkosti či smere polarizácie. Výkon rádiostanice, ktorý sa dá znásobiť dobrou anténou a externým zosikom. Takisto či je anténa dobre nastavená a má čo najlepší zisk. Taktiež dĺžka a kvalita použitého koaxialného kábla medzi anténou a rádiostanicou. Dôležité je nezabudnúť spomenúť aj napájanie radiostanice aby bolo 13,8V a nie menej samozrejme pokiaľ rádiostanica nieje napájaná priamo 230V a menič je priamo v rádiostanici. Vysielací mód napr. AM, FM či SBB alebo ide o hlasové či digitálne vysielanie napr. FT8 či RTTY a podobne.  Frekvencie a ich šírenie ovplyvňuje aj ročné obdobbie, noc, deň, slnečné škvrny či ionosféra, troposféra a stratosféra . Každé pásmo sa v týchto pdomienkach šíri horšie alebo lepšie. Dosah môže taktiež ovlyvniť odraz od lietadla, budovy či populárne spojenia EME odrazom od mesiaca a podobne. Môže sa podariť spraviť spojenie na 100 Km ale aj 20 000 Km. Mesto  v ktorom je magnetický a frekvenčný smog a tiež iné rušenie od neodfiltrovaných elektrických zariadení ako sú nové výťahy, impulzné zdroje alebo pouličné LED lampy. Vodná hladina na mori sa vie tiež pekne pohrať so šírením vĺn a zaujímavo ich poodrážať. Aj toto všetko má vplyv ako sa podarí rádioamatérovi spraviť spojenie. Máme to ťažké však? 

Ako začať?

Neexistuje pravidlo podľa ktorého sa riadiť aby sa niekto stal rádioamatérom. Základom je, aby ho tento koníček zaujímal a hlavne bavil. Z osobnej skúsenosti by som však poradil začať s PMR alebo rovno CB. Skúsiť si na webe vyhľadať či sa v tvojom okruhu nenachádza nejaký klub s týmto koníčkom. Zohnať stanicu, chvíľku počúvať ako sa na asme komunikuje teda na CB keďže na PMR človek môže počuť kadečo hlavne robotníkov alebo nevychované deti. A pomaly sa skúsiť na pásme ozývať aby si nabral čo najviac skúseností. Ak ti to pôjde a budeš sa chcieť posunuť o level inde, treba podať prihlášku na skúšky. V prípade, že v okolí nájdeš klub a sú tam aj rádioamatéri s licenciou nebolo by naškodu sa ich opýtať či ti nepomôžu s prípravou na skúšky.

Ak bude od Vás chcieť protistanica „REPORT“ nemusíte sa ľakať. Skladá sa z dvoch písmen R = rádio a S = Santiago. Rádio znamená zrozumiteľnosť protistanice a udáva sa väčšinou od 1 po 5, pričom 1 je najhoršia zrozumiteľnosť a 5najlepšia. Santiago udáva väčšina nových rádiostaníc na displayi. Volá sa to S-Meter. Je to kvalita signálu od hodnoty 1 po 9, pričom 1 je najhoršia zrozumiteľnosť a 9najlepšia. Zápis reportu potom vyzerá asi takto „report pre teba je 59„. Prvé číslo je Rádio a druhé Santiago. Keď je protistanica veľmi blízko tak môže byť report 59+. Vtedy zasrandujeme a povieme, že signál ide rozbiť display. Pri súťaži sa udáva ešte aj lokátor, ktorý udáva vašu presnejšiu polohu. Svet je rozdelený do lokátorových štvorcov o veľkosti 5×5 metrov. Niečo ako GPS súradnica len menej presnejšia. Zápis lokátoru môže vyzerať napríklad aj takto JN98LR. Podľa lokátorovej mapyalebo aplikácie či programu z neho vyčítame, že sa protistanica nachádza blízko Skalky. Ak vysiela tak to bude určite priamo pár metrov od vysielača na Skalke. Moje domáce QTH je v lokátorovom štvorci JN98OS. Podľa týchto lokátorov sa potom vie pomocou programov a aplikácií určiť aj približná vzdušná vzdialenosť medzi vysielacími stanicami.

Rádio (zrozumiteľnosť)

1 = žiadna zrozumiteľnosť
2 = občas rozumieť
3 = obtiažna zrozumiteľnosť
4 = zrozumiteľnosť je dobrá
5 = výborná zrozumiteľnosť

Santiago (signál)

Je to sila signálu a tu zistíte na vašej staničke, ak je vybavená „S-metrom“, ktoré udáva na Vašej
staničke čásla 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, +10, +20, +30, +40, +50, +60 atď. Zistíte ju len vtedy, keď vysiela protistanica. Výsledný report môže teda vyzerať takto: 58, 5=rádio a 8 = santiago

Niekoľko skratiek a značiek:

	Používané skratky		Najpoužívanejšie Q-Kódy
55	Veľa šťastia	QRB	Vzájomná vzdialenosť medzi stanicami
73	Zdravím Ťa (pozdrav)	QRM	Môj príjem je rušený inými stanicami
88	Cmuk (pre ženy)	QRP	Mám znížiť výkon?
AM	Amplitúdová modulácia	QRZ	Kto ma volá?
FM	Frekvenčná modulácia	QSL	Môžete mi potvrdiť príjem?
BAND	Frekvenčné pásmo	QSO	Samotné spojenie
DX	Diaľkové spojenie	QSY	Mám prejsť na inú frekvenciu?
CQ	Všeobecná výzva	QTH	Aká je tvoja poloha?
GP	Vertikálna anténa	QZF	Nalaď si svoj vysielač na moju frekvenciu.
RS	Report	QTR	Koľko je presne hodín?
RX	Prijímač, prijímanie	QTC	Koľko telegramov máte k vysielaniu?
PSV	Pomer stojatých vĺn	QSP	Môžete to posunúť stanici…?
TX	Vysielač, vysielanie	QRA	Akú máš volačku?
TRX	Transceiver (rádiostanica)	QRG	Aká je moja presná frekvencia?
44	Dobrú noc	QRH	Kolíše moja frekvencia?
74	Nenechaj sa vytočiť	QRI	Aký je tón môjho vysielania?
99	Choď do …	QRK	Aká je čitateľnosť mojich morseových značiek
107	Nech sa ti blesky vyhýbajú	QRL	Si zamestnaný?
600	Mám telefón	QRN	Si rušený atmosférickým rušením?
ANT	Anténa	QRO	Mám zvýšiť výkon?
BCI	Rušenie rozhlasu	QSA	Aká je sila mojich značiek?
PSE	Prosím	QSB	Kolísa sila mojich značiek?
HAM	Rádioamatér	QSD	Je moje klučovanie nezrozumiteľné?
TNX	Ďakujem	QSK	Môžete ma počúvať medzi vašimi znač.?
TVI	Rušenie TV	QRQ	Mám vysielať rýchlejšie?
YL	Slečna	QRS	Mám vysielať pomalšie?

Ako som sa dostal k HAM?

Pre HAM licenciu som sa rozhodoval už dlhšiu dobu počas môjho pôsobenia na CB pásmach. Nemal som ale parťáka a samému sa mi veru do toho ísť nechcelo. Podpichoval ma často aj Miro BB OM7AMA, že on si pôjde rozšíriť na E a ja aby som si spravil N triedu. Priznám sa, stále sa mi do toho veľmi ísť nechcelo. Ubehla dlhšia doba a jedného dňa sa podarilo zorganizovať stretnutie s Jozefom Tomanom OM3MV. Na stretnutí sme boli partia čo sa poznala, prišli však aj nové tváre. Na stretnutí sme sa dohodli, že sa ako partia pokúsime za pomoci OM3MV a OM7AMA pripravovať na rádioamatérske skúšky pre triedu N. Pracovný názov bol krúžok. Jožovi chodil pomáhať aj Miro BB OM7AMA, ako som už spomenul vyššie. Neviem si spomenúť na časové obdobie učenia sa a stretávania. Môžme to zaokrúhliť na nejaký ten rôčik. Jedného dňa teda prišiel ten čas, kedy sme zažiadali niektorí z krúžku o skúšku pre triedu N. Niektorí preto, lebo zvyšok si ešte netrúfal. Necítili sa byť pripravený a celkom som im aj rozumel. Mne to trvalo niekoľko rokov sa rozhodnúť spraviť ten krok. A tak sme sa zrazu ocitli na skúškach. Skúšky sme nerobili v Bratislave ako sa bežne robia, ale podarilo sa nám pripojiť ku skupinke, ktorá sa učila na skúšky niečo ako rádioamatérsky tábor. Boli to poväčšine mladý chalani. Nad týmto táborom som kedysi s OM7AMA uvažovali. Celkom som bol nervózny a samozrejme som sa aj bál. Našťastie sa mi však skúšky podarilo spraviť a požiadal som o volačku OM7AFM, ktorú som aj dostal. A tak 19.10.2016 som sa stal oficiálne rádioamatérom triedy N. Pomaly som sa začal zoznamovať bližšie s frekvenciami, ktoré som mal v povolení. Ubehli rôčky a OM7AMA s OM7ASX požiadali o skúšky na triedu E. Samozrejme sa im to podarilo. Volali aj mňa no necítil som sa ešte na to ale keďže podpichovali tak prišiel čas kedy sme si zvyšok partie povedali tak ideme teda do toho a začali znova stretávky s učením, či skôr doučovaním sa. Podmienky pre poslanie žiadosti o skúšky sme spĺňali a teda už nám nič nestálo v ceste. Len tie vedomosti.  Nervózny som bol ešte viac ako pri triede N. Vladovi OM7VP, ktorý dostal miesto na SPŠ J. Murgaša sa podarilo vybaviť skúšky na škole. Učil žiakov a pár z nich malo záujem o tento koníček. Museli sme sa zísť viacerí aby skúšky dorazili za nami a podarilo sa. A bolo to tu deň D. Bol to magický dátum 20.02.2020. Skúšky sa podarili a mohol som zažiadať o novú volačku. Vybral som si OM7FM.  Medzitým sa nám podarilo sfunkčniť klub Barbakan OM3KXT v ktorom som dostal špeciálnu úlohu. Pridelili mi funkciu kontrolóra a takisto som dostal funkciu v Slovenskom klube SCBR ako tajomník.

Týmto by som chcel poďakovať všetkým, ktorí mali prsty v tom aby som mal dneska aspoň licenciu E.  

Gyro BB – že ma zoznámil s CB pásmom a vďaka tomu sa posunúť ďalej

Miro BB, OM7AMA – za doučovanie na krúžku aj mimo neho na skúšky a pomoc pri rozbehaní hamshack

Jozef OM3MV – za doučovanie na krúžku na skúšky

Tarzan BB, OM7AKU – za pomoc pri rozbehaní hamshack

S pozdravom FoXoBB, 0M7FM a na záver 73.