Ak by mal niekto záujem dozvedieť sa o mne viac môže tak spraviť na mojej osobnej stránke. Tu sa rozpíšem o tom ako, som sa dostal k vysielaniu a začnem CB pásmom.

Ako som sa dostal k CB?

Už ako malého chlapca ma zaujímala rádiotechnika a hlavne vysielačky. Prvý krát som sa dostal do kontaktu s vysielačkou ako malý chlapec, keď som sedel v autobuse a ku mne si prisadol mestský policajt. Zahľadel som sa mu na opasok, na ktorom mal zavesenú služobnú vysielačku. Túžil som si ju obzrieť z blízka detailne! Ale ako to poviem ujovi policajtovi, že si chcem obzrieť jeho služobnú vysielačku? Prihovoril som sa mu, slovo dalo slovo a bolo to tam. Opýtal sa ma či si ju chcem obzrieť. Môj výraz v tvári asi opisovať nikomu nemusím. Odopol si ju a podal mi ju opatrne do ruky zo slovami aby som ale nič nestláčal. Povedal mi, že keď budem raz veľký a stanem sa policajtom budem aj ja vlastniť vysielačku. Dozvedel som sa ale, že aj hasiči či záchranné zložky majú takúto techniku, nevedel som sa rozhodnúť ku komu sa pridám. O pár rokov neskoršie som na burze zahliadol hračkárske vysielačky. Burza typu šušťáky aaddiiddaass a samé podobné veci z 80-90 rokoch. Musel som dlho o ne bojovať, pretože boli drahé a rodičia mi ich nechceli kúpiť. Ale čo dospelý narobí, keď zbadá psie očká? Išlo o vysielačky, ktoré určite každý z vás pozná Walkie Talkie. Niekoľko 9V batérii v zásobe a neustále ohnutá alebo zlomená teleskopická anténa. Pre malého chlapca to bola super zábavka. S kamarátmi a spolužiakmi sme sa hrali na vojakov a používali pri tom vysielačky. Keď som bol u babky v Levoči na návšteve cez letné prázdniny, zobral ma strýko na malý výlet pešo niekoľko km od mesta. Cestou späť sme stopovali, pretože som nevládal a podarilo sa nám stopnúť kamión. Nasadli sme a ja som zbadal vysielačku. V podstate som nevedel či mám byť rozčarovaný z vysielačky alebo z toho, že sedím v poriadnom kamióne. Vysielačka bola iná ako som dovtedy videl. Vždy ju mal každý v ruke, no kamionista nie. Išlo samozrejme o mobilnú stanicu CB. Názov tej staničky si nepamätám, pre mňa to bola proste vysielačka. Dovolil mi ju aj použiť a porozprávať sa s ostatnými kamionistmi. Boli to moje naj naj prázdniny, aké som dovtedy mal. Čím som bol starší túžil som po naozajstnej vysielačke viac a viac. Veril som, že sa určite k nej čoskoro dostanem. Už si ani poriadne nepamätám na pána, ktorý zmaril jedného dňa môj sen mať niekedy vysielačku. Oznámil mi, že nielenže je vysielačka poriadne drahá ale pre bežných smrteľníkov je v podstate nedostupná. Bol som mladý a o vysielačkách som nemal ani šajnu, takže som milému pánovi všetko uveril. Prišla stredná škola a dostal som sa do partie chalanov, ktorý sa venovali ťahaním internetových sietí. Robili lokálne siete s možnosťou pripojenia sa na internet. Pridal som sa k nim a vtedy som spoznal super človeka Gyra BB. Gyro sa okrem internetu venoval aj vysielačkám a práve on mi vytrhol tŕň zo srdca, keď mi oznámil že k vysielačkám sa dokáže dostať aj bežný človek ako ja a ukázal mi voľnú frekvenciu na ktorej sa dalo vysielať a to konkrétne CB. Ak si dobre pamätám písal sa rok 2001. Začal som ho otravovať a kládol som mu kopec otázok. O mesiac neskôr som mal aj ja už svoje prvé CB. Kúpil som vysielačku rúčku Allamat 27 od kamaráta Peťa za 800 Sk, ktorý tiež fungoval na sieti. Začal som tráviť večerné romantické vysielanie na balkóne s Allamat 27 a teleskopickou anténou. Teda to vysielanie skôr vyzeralo počúvaním ostatných na pásme a občasným nesmelým stlačením PTT. Priznávam, hanbil som sa ešte. Keďže som niekoho na pásme ešte nepoznal. V tom čase bolo na pásme v BB veľa nadšencov. Náš domovský kanál bol a stále je 26. Po nejakom tom mesiačiku som sa osmelil a začal brejkovať a dávať výzvy. Huba mi išla ako ženskej a nešlo ma zastaviť. A tak som sa v tom istom roku stal aj členom Banskobystrického klubu BARBAKAN. Predtým fungoval klub Nightscream. Viacmennej som osobne poznal len pár členov, ale to sa v roku 2004 zmenilo. Najviac som bol prekvapený keď som zistil, že sused z vedľajšieho paneláku Milan Vosko OM7AMV je rádioamatér. Vždy som tušil, že tie monštrá na streche paneláku nebudú na sledovanie mimozemskej aktivity. Dve sfázované smerovky otáčal pomocou rotátora, ktorého otáčanie bolo počuť hádam aj do Rudlovej. V roku 2004 som sa dostal na moje prvé Slovensko-České stretnutie rádioamatérov, ktoré sa konalo na Donovaloch. Tam som spoznal aj zvyšok členov Barbakanu a kopec iných skvelých ľudí z iných klubov nachádzajúcih sa na Slovensku či Česku. Stretnutie dopadlo super a odchádzal som z neho s novými známosťami a dobrým pocitom. V roku 2005 klub Barbakan usporiadal stretnutie tentoraz nie na Donovaloch ale na Skalke. Tam som si zadovážil svoju prvú mobilku. Ako sa hovorí bola to láska na prvý pohľad. Allamat 296 za 4000 Sk. Či nebudem jesť týždeň alebo mesiac mi bolo jedno, musel som za ňu utratiť všetky moje našetrené peniaze. Predal mi ju predajca CBONE Ľubo z Handlovej alias Nautilus. Už len zohnať anténu, kábel, konzolu a povolenie montáže na strechu obytného domu kde som býval. Všetko som zohnal aj keď si už nepamätám od koho som splašil používanú anténu lambda ½. Tarzan BB mi ju trošku zreparoval a vyrovnal nakoľko vyzerala ako rybárska udica na ktorú sa práve chytil obrovský 20 Kg kapor. Doma som v detskej izbe na tretí pokus úspešne navŕtal 30 mm dieru a natiahol na strechu FXP trubku. Vtedy nám práve zatepľovali panelák a tak sa trubka schovala pekne pod zateplenie. Namontovala sa konzola ktorú mi pozváral Elvis BB. Natiahol sa cez trubku koax RG-213, ktorý som kúpil na stretnutí Remata a Tarzan BB s Mirom BB znovu pomáhal pri letovaní konektorov a ladení antény. Mimochodom toto sú tiež jedny z naj mojich kámošov. Ako vidíte všetko mi pomáhali členovia Barbakan klubu. Vysielanie z domáceho poriadneho QTH mohlo začať ako sa patrí. Už som sa nerozprával len s Banskou Bystricou ale aj so Zvolenom, či so súťažnými expedíciami na portejbloch. Tie som počuť veru nemal, pretože po stretnutí na Donovaloch som sa na CB vrhol ešte viac a spolu s novými informáciami to nebol žiadny problém sa takejto súťaže zúčastniť. Pravidelne som sa začal zúčastňovať na súťaži Slovenskej Portejblovej Ligy (SPL). Na kopce s ťažkými baterkami, stožiarom a kopec príslušenstva sme sa po Slovenských kopcoch tárali pravidelne Gyro BB, Peki BB a ja FoXo BB. Slovami sa nedá opísať, aký som bol vtedy nadšený z tohto koníčka. Na portejbloch sme boli snáď každý víkend. V roku 2005 sme pre náš klub získali prvé miesto v súťaži SPL. Bol to ťažký boj o prvenstvo do poslednej chvíľky s expedíciou K120. Rok 2006 sa opakoval rovnako. Boj s exp. K120 do poslednej chvíľky. Tentoraz sme nabrali pri súťaži aj nové posili ako MacGyver BB, Miro BB, Tarzan BB a občas prišiel hosťovať Števo ZV z exp. Mafia, ktorému chýbalo vysielanie. Na oplátku Pekiho a mňa zas Števo zobral na hosťovanie do exp. Mafia. A tak sme opäť v roku 2006 získali prvé miesto. Počas týchto dvoch súťažných rokoch bolo na kopcoch super. Zažili sme horúce dni ale aj trocha mrazivé ako je Veľká Javorina, kde ani horák v aute nepomáhal vyprodukovať dáke to teplo. Začal som sa zúčastňovať stretnutia rádioamatérov v Holiciach, kde ich bolo omnoho omnoho viacej ako na našich lokálnych stretnutiach. Dokonca o našej expedícii sa neustále hovorilo, pretože spojenia sme robili aj s našimi bratmi z Čiech. Tu som si kúpil aj svoju prvú PMR stanicu Kobru. Ako skončila stredná škola a napokon aj výška a ja som začal pracovať akosi ostalo zrazu menej času na všetky hobby. Zásluhu v tom mala istotne aj ženská. Dáko sme sa ale z CB odmlčali viacerí. Prišli povinnosti, rodina či odcestovanie do iného mesta. Veľkú zásluhu má aj internet a sociálne siete či rôzne chatovacie programy. Občas, keď sa mi podarí tak sa zúčastním aspoň Éteru Bez Hraníc (EBH) ako exp. Barbakan alebo kontrolná stanica.

Ako som sa dostal k HAM licencii?

Pre HAM licenciu som sa rozhodoval už dlhšiu dobu počas môjho pôsobenia na CB pásmach. Len sa mi do toho veľmi nechcelo a nemal som poriadne ani s kým ísť. Neskôr ma podpichol Miro BB / OM7AMA, že on si pôjde rozšíriť na E. Nestalo sa tak, nechcelo sa nám. Jedného dňa sa podarilo zorganizovať stretnutie s Jozefom Tomanom OM3MV, ktorý nás začal pripravovať na rádioamatérske skúšky. Pracovný názov bol krúžok. Na krúžku sme sa stretli chalani čo sa poznáme ale aj chalani čo sme sa ešte nespoznali. Jožovi chodil pomáhať aj Miro BB  / OM7AMA. Spolu sme sa teda pomaly pripravovali možno nejaký ten rôčik. Čas rýchlo beží a tak si neviem spomenúť na časový sled kedy kto, kde, ako s kým. Jedného dňa teda prišiel ten čas, kedy sme zažiadali niektorí z krúžku o skúšku pre triedu N. Niektorí preto, lebo zvyšok si ešte netrúfal. Necítili sa byť pripravený a celkom som im aj rozumel. Mne to trvalo niekoľko rokov. A tak sme sa zrazu ocitli na skúškach. Skúšky sme nerobili v Bratislave ako sa bežne robia, ale podarilo sa nám pripojiť ku skupinke, ktorá sa učila na skúšky niečo ako rádioamatérsky tábor. Celkom som bol nervózny a samozrejme som sa aj bál. Našťastie sa mi však skúšky podarilo spraviť a požiadal som o prefix OM7AFM, ktorú som aj dostal. A tak 19.10.2016 som sa stal officiálne rádioamatérom. K dispozícii som mal mašinku Icom 7000 s tunerom od OM7AMA a vertikálnu viacpásmovú anténku od OM3WXO. A tak som natiahol kábel a počúval. Niečo bolo počuť ale vysielať sa poriadne nedarilo a tak som dlho len počúval a počúval keď sa dalo a dá sa teda povedať, že som sa HAM až tak veľmi nevenoval. Trochu ma odradilo, že sa spojenia nedaria a vyzeralo to na nejaké rušenie. Chodili sme partia aj občas povysielať vonku ale väčšinou vysielal OM7AMA. Za seba sa môžem priznať, že pokiaľ išlo o zahranične spojenia som sa aj bál aj hanbil. Mal som síce niečo napočúvane ale to som v danom momente hneď akosi zabudol. Viac mi išlo kecanie do CB stanice. Na HAM pásme predsa už len boli aj rádioamatéri, ktorí občas vedeli poriadne skritizovať druhého rádioamatéra ale to nechajme tak teraz.  V čase keď píšem tento článok a to je 10.11.2019 som požiadal o skúšky na operátora triedy E. Snáď okolo Marca by sa mohli skúšky konať na ktoré dúfam pôjdem zas s chalanmi z klubu. Založili sme klub OM3KXT Barbakan klub v ktorom som sa stal kontrolórom a takisto som dostal funkciu v Slovenskom klube SCBR ako tajomník. Pri rozhodnutí na pokračovanie triedy N zas podpichol OM7AMA. Teda sa konečne odhodlal a požiadal o skúšky spolu s Robom OM7SX a Vladom OM7VP. Pre absolvovanie skúšok bolo potrebné sa znovu učiť a hlavne mať 500 spojení v denníku. Čo bolo kus problém nakoľko mi to z domáceho QTH nechodilo a mimo som veľmi nevysielal. A tak som teda pristúpil na naháňanie spojení pomocou digitálnej prevádzky a to konkrétne vtedy prebiehajúcej a stále viac obľúbenej FT8. A tak som si za pomoci OM7AMA a OM3WXO zadovážil USB Interface III od MicroHamu aby som mohol ísť digitál, pretože moja stanica sa inak nedala pripojiť. A začal som robiť spojenia. Moc sa mi nedarilo čo sa nevidelo OM7AMA a OM7AU. A tak mi pomohli jedného dňa natiahnúť miesto 6 pásmovej vertikálnej antény nové Invertované V. Rozdiel bolo vidieť hneď a spojenia išli len taká radosť. Zistili sme aj, že vertikál bol mierne poškodený a preto pravdepodobne som mal problémy zo spojeniami od samého začiatku. Medzitým išli chalani na skúšky. Skúšky sa im podarili a tak si chalani okrem Mira nechali zriadiť nové kratšie prefixy a to OM7SX a OM7VP. OM7AMA si z hľadiska dlhého pôsobenia v rádioamatérstve a historíi nechal svoju OM7AMA a myslím si, že spravil dobre. Je deň 15.4.2020, sedím za bookom pri editácii tohto článku, sťažujem sa na prevádzači Vartovka chalanom, zvyšujem hlas na syna aby šiel už spať, pozerám sa do druhého booku kde sa mi robí FT8 a skúšam Ham Radio DeLuxe, čakám či zazvoní Kovid19 ale hlavne netrpezlivo čakám na ďalší deň sediac v presedenom PC kresle. Kovid spôsobil home office a už mesiac netrpezlivo čakám každým dňom, že okrem Kovidu zazvoní aj poštárka s dôležitou poštou. 20.2.2020 som úspešne absolvoval skúšky pre triedu E. Áno čítate dobre, pre triedu E a teda čakám na rozhodnutie o pridelení nového prefixu OM7FM. Triedu E som úspešne zvládol spolu s Michal OM7AU, Jaro OM7IT, Pali OM7FX, Honzo OM7OK a Ludo OM7LV. Vladovi OM7VP, ktorý začal učiť na strednej škole SPŠ Jozefa Murgaša sa podarilo naverbovať aj pár študentov, ktorí sa začali o tento koníček zaujímať. Preto sa mu podarilo vybaviť, aby sa skúšky konali priamo na škole Jozefa Murgaša a tak domáce prostredie pomohlo. Prihlásených na skúšky nás bolo okolo 22 a museli sa dokonca konať až dva dni po sebe. Veľké ďakujem, veď oni všetci vedia, že sa skúšky konali tu.

Týmto by som chcel poďakovať všetkým ľuďom, ktorí mali prsty v tom aby som dosiahol licenciu N a E.

Gyro BB – že ma zoznámil s CB pásmom a teda aj novými ľuďmi a vďaka tomu som sa mohol posunúť ďalej

Miro BB, OM7AMA – za doučovanie na krúžku aj mimo neho na skúšky a pomoc pri rozbehaní hamshacku

Jozef OM3MV – za doučovanie na krúžku na skúšky

Tarzan BB, OM7AU – za pomoc pri rozbehaní hamshack

S pozdravom FoXo BB, OM7FM a na záver 73 priatelia