19-20.11.2005
Neubehol ani týždeň po poslednom portejbli a expedícia Barbakan opäť vyrazila do kopcov. Tentokrát sme si to namierili rovno na Skalku s nadmorskou výškou 1200 m. n. m. Rozmýšľali sme aj nad Polom, ktorý sa nachádza pri Žiline. Keďže v Žiline nasnežilo až 4 cm snehu, na Polom by sme sa asi nedostali a tak sme šli vyskúšať predsa len tú Skalku. Náš tím pozostával zo 4 členov snehuliakov a to v zložení Peki BB, Tarzan BB, Mirči BB, no a predsa ja som nemohol chýbať FoXo BB.
Na expedíciu sme sa vybrali v netradičný deň sobota 19.11.2005 pretože jeden z členov v piatok nemohol a predsa nebudeme trpieť bez neho. Zámienka bola aj tá, že v piatok sme mali ísť do Tatier na rádioamatérske stretnutie. Bolo spojené s burzou na ktorej sme každý chceli niečo kúpiť. Tarzan v sobotu ráno prišiel najprv po Mira, mňa a nakoniec po Pekiho. Plne vybavený a naložený sme sa vybrali na cestu, ktorú sme si spríjemnili skvelou hudbou. Zastavili sme sa vo Zvolene natankovať naftu a poumývať okná. Ďalej nasledovala už len cesta na Skalku. Na Skalke sme boli pred nedávnom, ale od vtedy Tarzan zabudol cestu a tak sme sa viezli až do Žiaru nad Hronom. Nevadí však to sa môže stať každému z nás a nakoniec sme sa previezli a videli haváriu. Cesta od Kremnice hore bola trošku zasnežená a vo vyšších miestach bola už aj poriadne klzká. To by som teda v Októbri nečakal. Tarzan sa nenechal zaskočiť a ešte sa aj vybláznil. Bola asi jedna hodina poobede, keď sme dorazili na miesto portejblu. Bolo to hneď pred vysielačom na parkovisku pri strážnej službe. Tá pozostávala s jedného člena SBS služby a štvornohého priateľa, ktorý mi meno prezradiť nechcel. Ten očividne strážil dobre, pretože sme sa ho naozaj báli. Ochrankár bol veľmi milý a príjemný chlapík. Dobre sme si s ním pokecali počas rozkladania stanu ale aj vlastne po celý čas. Áno stavali sme stan! Stan sme si rozložili hneď pred oploteným areálom na panelovom povrchu. Za nami sa nachádzala ubytovňa. Do tej sa dalo po známostiach tiež dostať ale to sme vtedy ešte nevedeli. Jáj ako by nám už len bolo pohodlne v ubytovni. Nevadí stanovanie aspoň niečo dodalo do výletu. Mirči dopredu vybavil aby sme tam mohli stanovať a hlavne vybavil aj elektriku, bez ktorej by sme boli asi stratený. Bola tam strašná kosa a to ešte neprišla noc! Rozložili sme stan, všetky veci sme preniesli do stanu a pripravili na vysielanie. Postavili sme 5/8 ktorá bola ukotvená o rúru oplotenia. Trošku sme sa pri jej ukotvovaní aj zasmiali, pretože keď bola hore zistili sme že nemá namontované radiály. V tom nám Peki pripomenul, že už keď budem dávať tie radiály mohli by sme tam zakrútiť aj kábel aby sme ju nemuseli znovu demontovať. S Tarzanom sme šli od smiechu do kolien, ešte sa nám to niky nestalo. Vtedy som ešte mal kolená našťastie zdravé. Teraz ani neviem čo na tom bolo také smiešne. Asi ohnivá voda ktorá bola miesto manuálu. Tá nám mala dať status inžiniering tím ale asi bola slabá. Skúsili sme postaviť aj smerovku ktorú sme chceli hlavne vyskúšať ako to s ňou pôjde. Tá sa však ale nepodarila postaviť nakoľko nám chýbali nejaká diely. Nevadí hlavne, že bola aspoň jedna funkčná anténa. Už aj s nefunkčnou anténou sme sa stretli. Po 100% ntom namontovaní antény sme sa v stane usalašili a dali do vysielania. Naše prvé spojenie bolo o 14:09 a ozval sa nám Cvrček Budatín, ktorý práve sedel vo svojom autíčku a blúdil po Klačne 58 Km vzdialeného miesta od nás. Keďže moja navigácia je vraj nie najlepšia radšej som mu neradil a blúdil ďalej. Spojenia veľmi nechodili, z čoho sme nemali dobrý pocit a ešte nám aj stále vyhadzovalo ističe, takže sme až do odstránenia chyby museli fungovať na jedom ohrievači. V stane bolo po dákom čase síce teplejšie ale neustále behanie hore dole kvôli nahodeniu ističov priviedlo do stanu zimu ale aj čerstvý horský vánok vzduchu. Až v podvečer sa nám chybu podarilo odstrániť a mohli sme sa konečne aspoň kúsok ohriať. Ja s Mirčim sme si ľahli, Mirči bol po nočnej unavený a mňa chytili driemoty. Ako zvyknem vravieť odpálilo ma ako raketu. Večer som sa zobudil na buchot. Bola to výmena SBS služby na vrátnici. Brána cez ktorú sa chodilo do areálu kúsok vŕzgala. Prišiel sa s nami aj zoznámiť a uistiť, že sme nepomrzli. Aj on bol k nám veľmi milý a priateľský. Večer bol príslušník SBS na nočnej prehliadke aj so štvornohým pomocníkom. Vraj je veľmi priateľský. Zhodli sme sa na tom , že je to múdra potvorka. Keď je pustený, tak sa hrá a ako náhle je na reťazi, tak stráži veľmi poctivo a je mu jedno či sa pred chvíľkou s vami hral aj tak si vás podá. Nad ránom bol už Peki aj Tarzan unavený, tak som ich pustil si ľahnúť k Mirovi. Boli natlačený ako sardinky vo vlastnej štave. Ja som si sadol na stoličku a začal dávať výzvu na všetkých kanáloch. Neverili by ste aké bolo všade ticho. Neozval sa nikto ani len opakovače mi neodpovedali. Neostávalo mi nič iné ako sa pokúsiť zaspať a ráno skoro vstať aby som znovu vyskúšal dávať výzvy. Sadol som si na jednu stoličku a na druhú som si vyložil nohy aby som si spravil kus leháro. Bola mi taká zima, že som nemohol zaspať. Celú noc som sa pozeral na digitálne hodiny a odratúval minúty. Sem tam som pozrel na chrápačov či nie sú odokrytý, alebo či sa nechcú náhodou vymeniť. Tarzan si veľmi nepospal, pretože bol na malom kúsku a tam sa nedalo dobre spať. Navyše sa mi ešte aj podarilo spadnúť zo stoličky, pretože sme boli dole kopcom a ako som sa chcel podoprieť, nechtiac som skoro spravil praženicu z Tarzanových vajec. Dúfam že nezostane bezdetný, to by ma naozaj mrzelo a Jane by ma tiež veľmi nepochválila. Istotne by na mňa poslala armádu paviánov. Veď každý z nás by určite rád videl pobehovať o niekoľko rokov malé Tarzančatá. Okolo pol piatej ráno sa už aj Tarzan nadobro prebudil a tak sme hore buntošili dvaja. Zapol som CB a zase som podával výzvy na každý kanál. Ticho! Nemohol som tomu uveriť. Čo sa ma všetci báli? Ako je to možné, že nikto nie je v takúto skorú hodinu na vysielačke. Čo môžu mať ráno o 4 na práci. Potom mi svitlo, že len blázon by sa bol do rána hral s CB. Tak som sa zabával s opakovačmi, ktoré zrazu začali komunikovať. Aspoň niekto. Na jednom sa mi stále ozýval dáky Maďar, ktorému som nerozumel ani slovo. Krátko po piatej vstal aj Peki s Mirom. Pekimu sa nechcelo vstať ani po treťom pípaní jeho vlastného budíka. Ja som hneď vystriedal Pekiho a zaujal polohu ležiaceho strelca. Vliezol som do teplého spacáku a už ma nezobudil ani Peki. Spojeníčka veľmi nelietali a tak sme sa na to o trištvrte jedenásť vykašlali. Naše posledné spojenie bol Johny BB ktorý bol naše 100-té spojenie. Snažili sme sa čo najskôr pobaliť a rozobrať zmrznuté zariadenia. Ráno keď sme odchádzali už zase slúžil SBS-skár čo nás aj privýtal. Rozlúčili sme sa s ním, poďakovali, poprosili ešte aby nám spravil spoločnú fotku a ufujazdili sme domov. Na Skalke po nás ostal len mokrý fľak od stanu a smeti v koši. Cestou sme sa ešte zastavili na benzínke, boli sme hladný. Kúpili noviny a hneď nás zaskočila titulná strana „Labuda zabil dve ženy“ V ten víkend sa na cestách stalo veľa dopravných nehôd. Boli sme radi, že sme sa nestali obeťami jednej z nich.
Domov sme si odniesli celkom pekný počet bodíkov aj keď sme rátali s viac spojeniami ale hlavne kopec spomienok, či už na tuhú zimu alebo dobrú náladu. Ale aj tak celkovo hodnotím túto expedíciu za úspešné zimné tŕpky.
Najnovšie komentáre